zákon č. 351/2015 o cezhraničnej spolupráci, ktorý vstupuje do platnosti dňa 18.06.2016 a zapracúva smernicu EÚ do našej legislatívy. Tento zákon súčasne novelizuje Zákonník práce, Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a Zákon o inšpekcii práce.

Pojmy:

Vysielajúci zamestnávateľ:

  • Hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky,
  • Domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie.

Vyslaný zamestnanec:

  • Hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v SR pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte EÚ,
  • Domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte EÚ pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v SR.

V zmysle §5 ods. 4 Zákonníka práce vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné:

  • vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,
  • vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo
  • dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

Vyslanie zamestnanca vs. pracovná cesta

Pri vyslaní zamestnanca „konkuruje“ zamestnanec zamestnancom iných členských krajín.

 

Povinnosti zahraničných zamestnávateľov

Hosťujúcemu zamestnávateľovi vzniká nová informačná povinnosť voči Národnému inšpektorátu práce (NIP).

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný oznámiť NIP údaje súvisiace s vysielaním a v mieste výkonu práce:

  • uchovávať pracovnú zmluvu, alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vysielaným zamestnancom,
  • viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca,
  • uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi.

Hosťujúci zamestnávateľ je zároveň povinný najneskôr v deň vyslania oznámiť Národnému inšpektorátu práce :

  • obchodné meno a sídlo,
  • svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené,
  • predpokladaný počet vysielaných zamestnancov,
  • osobné údaje vysielaného zamestnanca,
  • deň začatia a skončenia vysielania,
  • Miesto výkonu a druh vykonávanej práce,
  • názov služieb, ktoré bude vykonávať pomocou vysielaných zamestnancov,
  • nahlásiť kontaktnú osobu poverenú na doručovanie písomností.  

Hosťujúci zamestnávateľ má možnosť informovať NIP aj elektronicky, a to na stránke NIP. Táto možnosť by mala byť prístupná najneskôr k 18.06.2016 (t.j. v deň účinnosti zákona). Avšak, k dnešnému dňu táto možnosť stále nie je sprístupnená, preto odporúčame hosťujúcim zamestnávateľom splniť si svoju povinnosť písomnou formou.

Hosťujúcemu zamestnávateľovi budú doručené rozhodnutia o uložení pokuty a s ním súvisiace písomnosti prostredníctvom kontaktnej osoby. Preto odporúčame zvoliť kontaktnú osobu, ktorá sa orientuje v slovenskej legislatíve a bude mať možnosť pravidelne preberať prípadnú poštu. Príkladom môže byť personalista,  právnik alebo aj externá poradenská spoločnosť.

Hosťujúci aj domáci zamestnanec má povinnosť spolupracovať s Inšpektorátom práce. Hosťujúci zamestnávateľ je povinný Inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti predložiť príslušné dokumenty aj po skončení vyslania, resp. predložiť preklad príslušných dokumentov alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej Inšpektorátom práce, čo v praxi znamená nie len vyššiu administratívnu záťaž ale aj zvýšené náklady.

Povinnosti domácich zamestnávateľov

Domáci zamestnávateľ je povinný NIP alebo inšpektorátu práce, alebo inému príslušnému orgánu členského štátu poskytnúť informácie na účely identifikácie vyslania a kontroly dodržiavania pravidiel vyslania a ďalšie informácie súvisiace s vyslaním.

Domáci zamestnávateľ nemá také rozsiahle povinnosti ako hosťujúci zamestnávateľ voči slovenským inštitúciám. Avšak,  ak ho NIP/IP vyzve na spoluprácu, musí mu poskytnúť informácie súvisiace s vyslaním.

Domáci zamestnávateľ môže po novom vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie iba na základe písomnej dohody. Dohoda musí obsahovať najmä:

  • deň začatia a skončenia vyslania,
  • druh práce počas vyslania,
  • miesto výkonu práce počas vyslania,
  • mzdové podmienky počas vyslania.

Ak má zamestnanec pracovnú zmluvu na dobu určitú, môže byť vyslaný najdlhšie do konca doby určitej, po predĺžení doby určitej, alebo po prechode na dobu neurčitú sa môže zamestnancovi predĺžiť aj doba vyslania.

Zamestnanec sa po vyslaní musí vrátiť do domovského štátu. Napriek tomu, že nie je určená maximálna doba vyslania zamestnanca, vždy musí byť vyslanie časovo ohraničené

Ak  má zamestnanec pracovnú zmluvu na dobu určitú,  dohoda o vyslaní za uzatvára najdlhšie do konca doby určitej.

Podmienky tvrdého jadra

Pracovnoprávne vzťahy medzi vyslaným zamestnancom a vysielajúcim zamestnávateľom sa riadia z časti právnym poriadkom vysielajúceho štátu a z časti právnym poriadkom štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný. Podmienky štátu, do ktorého sa zamestnanec vysiela, tvoria tzv. tvrdé jadro, ktoré je bližšie špecifikované v článku 3 smernice č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb

Do tvrdého jadra patria ustanovenia upravujúce:

  • dĺžku pracovného času a odpočinok,
  • dĺžku dovolenky,
  • minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
  • bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  • pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
  • rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
  • pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.

Vnútorný systém výmeny informácií

Vnútorný systém výmeny informácií (IMI) vznikol na základe Smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu za účelom uľahčenia a urýchlenia administratívnej spolupráce príslušných orgánov členských štátov EÚ a štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP.

IMI sa využíva na poskytovanie a overovanie informácií o migrujúcich poskytovateľoch služieb z členských štátov, ktorí poskytujú služby zahrnuté v smernici o službách.

Prostredníctvom priamej elektronickej komunikácie si jednotlivé orgány členských štátov sami overujú informácie a predložené dokumenty.

V prípade nesplnenia si povinností, bude možné uložené pokuty vymáhať aj v inom členskom štáte. T.j. ak bola pokuta uložená v SR hosťujúcemu zamestnávateľovi, príslušné slovenské orgány budú môcť požiadať o výkon rozhodnutia príslušný orgán iného členského štátu. Podobný princíp bude platiť aj v iných členských krajinách voči slovenských firmám.

Vysielanie zamestnancov do zahraničia – Sociálne a zdravotné poistenie v rámci EÚ

Ak zamestnávateľ chce naďalej platiť sociálne a zdravotné poistenie v SR, je nevyhnutné, aby požiadal sociálnu poisťovňu o vystavenie formulára PD A1. Lehota určená v internom usmernení Sociálnej poisťovne pre vybavenie žiadosti o formulár PD A1 je 60 dní.

Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy podáva zamestnanec, ktorý následne informuje zamestnávateľa.

Ak Sociálna poisťovňa zamietne žiadosť o vystavenie formulára PD A1, musí zamestnávateľ platiť odvody od prvého dňa v krajine, do ktorej zamestnanca vyslal.